Kategórie
Projekty Uskutočnené Verejný priestor

Ako sme oživovali Šárd

Projekt Oživujeme Šárd v Galante bol pripravovaný občianskym združením Zelený plán a podporený z participatívneho rozpočtu Trnavskej župy. Zámerom projektu bolo, aby sa nábrežie vodnej nádrže Šárd stalo znova verejným priestorom slúžiacim všetkým obyvateľom i návštevníkom Galanty. Je to jedna z mála prírodných zón vhodných na vychádzky a pobyt. Lokalita bola v minulosti takýmto spôsobom využívaná, postupne však sa existujúce lavičky rozpadli, brehy a okolie boli znečisťované odpadkami a plochy zelene ničené automobilmi nepozorných návštevníkov.

Realizácia projektu prebiehala v časových etapách. Prvou, bola príprava samotného projektu, ďalšou obhliadka lokality s vytipovaním miest pre výsadbu stromov a umiestnenie lavičiek. Nasledovalo jednanie s mestom, ktoré prisľúbilo podporu technických služieb s vývozom odpadu. Jednanie so správcom povodia, ktorí nakoniec súhlasil s navrhovaným umiestnením stromov i lavičiek – toto prebehlo v prvej polovici roka 2019. V tejto fáze naše občianske združenie oslovilo ďalšie združenia s otázkou na pomoc, najmä technickú – takto sa podarilo zabezpečiť bager na demontáž zničených lavičiek.

Na jeseň 2019, pretože stromy je vhodné vzhľadom na technológiu výsadby sadiť práve v tomto ročnom období, sme pristúpili k realizácii projektu. Na sociálnych sieťach i ústnym podaním sme v Galante vopred ohlásili 9. november – sobotu kedy sa budú stromy sadiť. Niekoľko dní vopred bolo 12 stromov dovezených kamiónom a dočasne uložených v areáli blízkeho vinohradu.

V spomínanú sobotu sme pripravili varnicu čaju a dve debničky olovrantu. Bolo dosť sychravo, preto sme vcelku skepticky čakali, či vôbec niekto príde. Práve v ten deň sa konal aj výlov rýb z nádrže Šárdu – na mieste bolo už od rána plno rybárov. Nakoniec prišli aj „naši“ ľudia – zišlo sa tam približne 30 dobrovoľníkov, jednotlivcov i členov ďalších miestnych združení. Výsadba stromov prebiehala na mieste s odbornou inštruktážou dvoch krajinných architektiek. Spočívala nielen v umiestnení rastlín do jám, pri ktorých výkope pomáhal bager, ale aj v správnom ukotvení, zamulčovaní borovicovou kôrou a výdatnej zálievke každého jedného stromu.

Popri tom iná skupina dobrovoľníkov osádzala a montovala lavičky. Drevené masívne lavičky boli na miesto privezené ako skladačka, ktorú bolo potrebné zmontovať, osadiť zemné skrutky a na ne lavičky upevniť. Popri týchto činnostiach sa hrabalo okolie, zbierali sa odpadky. Náletové dreviny na zarastenej časti brehu nakoniec neodstraňovali, pretože sa rozhodlo o umiestnení lavičiek viac do otvorenejšieho priestoru brehu, namiesto toho sa však, mimo pôvodného plánu, odstránili tri pôvodné, rozpadnuté lavičky.

%d